baner

Starostlivosť o citlivú pleť detí

Dieťa nie je zmenšený dospelý. Tento fakt vidno na stavbe tkanív, orgánov a fyziológii organizmu dieťaťa. Aj koža dieťaťa je unikátny orgánový systém, plniaci svoje špecifické úlohy, postupne sa vyvíjajúci s rastom a vývojom dieťaťa.  Koža má veľa funkcií – ochrannú, termoregulačnú, izolačnú, zmyslovú. Prebiehajú v nej imunologické deje. Cez kožu prebieha vylučovanie i vstrebávanie. Je to zároveň orgán, ktorý je v najbližšom kontakte s vonkajším prostredím.

Detská koža je asi 5 x tenšia a obsahuje až o 80% viac vody ako koža dospelých. Preto je vláčnejšia a mäkšia. Mazové žľazy ešte neprodukujú toľko potu ani mazu. Postupne dochádza k rozvoju imunitných mechanizmov a zvyšuje sa obranyschopnosť kože, ktorej najvrchnejšia vrstva tvorí takzvanú prirodzenú ochrannú bariéru kože. Jej základnú stavebnú zložku tvoria lipidy, ktorých úlohou je chrániť kožu pred prienikom iritačných látok, mikroorganizmov, zabezpečuje rovnomerné odparovanie vlhkosti, čím ju chráni pred nadmerným vysychaním. Už aj malé mechanické poškodenie môže narušiť správnu funkciu kože, viesť k podráždeniu, rozvoju infekcie prípadne alergie.

Koža sa skladá z troch základných vrstiev. Najpovrchovejšia vrstva sa nazýva pokožka.  Táto je pokrytá ochranným filmom, ktorý sa vďaka svojej lipidovej štruktúre  správa ako emulzia.  Pod ňou sa nachádza zrohovatená vrstva postupne dorastajúcich a odumierajúcich kožných buniek - keratinocytov, vďaka ktorej je koža pevná a celistvá, nevysychá. Z ďalších buniek sa v nej nachádzajú pigmentové bunky, imunitné bunky a zárodočné bunky, ktoré zabezpečujú obnovu pokožky. Na povrchu sa nachádza množstvo rôznych druhov baktérií. Pod pokožkou sa nachádza škára. V nej sú uložené kapiláry, hlbšie cievy, periférne nervové vlákna a nervové zakončenia, ale aj potné a mazové žľazy, vlasové folikuly a na prstoch nechtové lôžka, z ktorých vyrastajú nechty.
Poslednú vrstvu tvorí podkožie. Obsahuje spojivo – elastínové a kolagénové vlákna, tukové bunky a lalôčiky, väčšie cievy a nervy.
 
Na základe jednotlivých charakteristík popisujeme niekoľko rôznych typov kože. Vaše dieťa môže mať niektorý z uvedených typov:
 
  1. Normálna koža je hladká, čistá, jemná. Mazové a potné žľazy vylučujú primerané množstvo mazu a potu. Póry sú malé a sotva viditeľné, koža je elastická, pružná, vláčna a jemne napnutá, bez nápadných vrások. Je najčastejším typom pleti u malých detí.
     
  2. Suchá koža má zníženú schopnosť tvorby kožného mazu a potu, a preto stráca svoju pružnosť, častý je pocit sťahovania a napätia pokožky. Pleť je drsná, tenká, bez jasu. Môžu sa tvoriť šupinky a vrásky, ktoré  sú spôsobené nedostatkom hydratácie a straty prirodzeného mazu.  Táto pleť je veľmi citlivá, v mladosti jemná a hladká, ale rýchlo starne a stáva sa papierovou - pergamenovou, vysychá a vráskavie.
     
  3. Mastná koža má lesklý vzhľad, je hrubá. Póry sú rozšírené a dá sa z nich vytlačiť olejovitú hmota, ktorá vzniká nadmernou činnosťou mazových žliaz. Často sú viditeľné malé lesklé šupiny alebo akné. Táto pleť je pružná a pomalšie starne. Najčastejšie sa vyskytuje v období dospievania, ale individuálne aj v neskoršom veku.
     
  4. Zmiešaná koža patrí k najbežnejším typom pleti. Mastná časť je najmä na čele a nose, niekedy na brade, ale zvyšok pleti nemusí byť mastný, okolo očí a na lícach skôr suchší, prípadne sa môžu tvoriť drobné šupinky.
     
  5. Citlivá koža býva častejšie suchá, ale v zriedkavých prípadoch môže byť aj mastnejšia. Rýchlo sa podráždi a sčervená, často svrbí. Má sklon k tvorbe vyrážok. Citlivo reaguje na vonkajšie podnety ako je zmena teploty, prudké slnko, vietor, chlad a znečistenie. Reaguje na kozmetiku, mydlá, parfumy, chemikálie.
 
Novorodenecká a dojčenská pokožka je omnoho citlivejšia na vonkajšie vplyvy než pokožka staršieho dieťaťa a dospelého. Takúto pokožku môže veľmi jednoducho podráždiť prakticky akýkoľvek vonkajší faktor, ako napríklad slnečné žiarenie, moč a stolica v oblasti plienok, sliny a zvratky v oblasti úst, oblečenie, do jedálnička zavádzané nové potraviny, príliš časté prípadne dlhé kúpanie alebo nevhodne zvolená kozmetika. V starostlivosti o detskú kožu je potrebné klásť dôraz na obnovu tejto ochrannej vrstvy.

Na základe poznania špecifík detského organizmu a detskej kože, boli vypracované niektoré zásady správnej starostlivosti o pokožku dieťaťa, ktoré sú šetrné k detskej koži a v prípade problémov môžu zlepšiť stav a negatívne prejavy extra citlivej a suchej pokožky.

Hygiena

Primerané umývanie a kúpanie, najmä u detí so suchou pokožkou (niekedy stačí každý deň umyť len v oblasti plienok, a každý druhý deň celé telo). Voda, no najmä veľmi mineralizovaná narušuje oslabenú ochrannú bariéru kože.  Používame prípravky, ktoré neobsahujú mydlo, najlepšie tie, ktoré dokážu pokožke dodať chýbajúce lipidy.  Vhodné sú aj oleje, prípadne olejové peny do kúpeľa. Voda by nemala byť príliš teplá a kúpanie radšej kratšie. Utieranie uterákom môže pokožku podráždiť, preto dieťa radšej osušíme jemnými dotykmi.

Pravidelná hydratácia kože stabilizuje a posilňuje ochrannú bariéru pokožky a prináša úľavu od nepríjemného svrbenia – vhodná je najmä po kúpeli a v suchom počasí. Kozmetické prípravky pre suchú a citlivú pokožku by mali obsahovať esenciálne lipidy, ako sú napríklad omega-6 mastné kyseliny, prípadne vitamíny. Veľmi dôležité je aj ľahké roztieranie, aby sa predišlo mechanickému podráždeniu pokožky. 

Oblečenie

Oblečenie hrá veľmi dôležitú úlohu v prevencii podráždenia pokožky. 

Nové oblečenie pred prvým použitím vždy vyperte. Odstránite tak zvyšky farieb, impregnácií a chemikálií použitých pri výrobe oblečenia, vhodné je aj extra pláchanie pre dôkladné vymytie pracieho prášku. Odstrihnite vysačky, štítky, ktoré môžu mechanicky podráždiť pokožku. Namiesto použitia aviváže vysušte bielizeň v sušičke a dôkladne vyžehlite. Oblečenie je potom oveľa mäkšie a jemnejšie, a pri dostatočnej teplote ho zbavíte aj zárodkov mikroorganizmov. 

Oveľa vhodnejšia ako vlna je napríklad čistá bavlna alebo iné hebké prírodné materiály (hodváb alebo viskóza). Umelé vlákna, ako je polyester alebo nylon, podporujú potenie a vedú tak k nepríjemnému svrbeniu pokožky, i keď sú na dotyk jemné a hladké.

Strava

Dojčenie počas prvých šiestich mesiacov -  ideálne aspoň jeden rok,  je najlepšou prevenciou rozvoja atopie najmä u detí s vrodenou predispozíciou. Pri zavádzaní pevnej stravy dbajte na to, aby boli jednotlivé potraviny pridávané postupne. Je dobré sledovať reakciu dieťaťa na každú novú potravinu zavedenú do jedálnička.

Alergickú reakciu môže vyvolať akákoľvek potravina, no medzi najčastejšie alergény radíme: citrusy, ovocné džúsy a šťavy, ryby a morské plody, vajcia, arašidy a iné orechy, bielkovinu kravského mlieka, obilniny, rajčiny a sójovú bielkovinu. Nie je vhodné experimentovať u malých detí s ovocím z exotických krajín.

Vždy sa vopred poraďte s pediatrom , aby ste sa uistili, že strava spĺňa základné potreby pre zdravý vývoj bábätka. Vhodné je zabezpečiť dostatočný a vyvážený prísun vitamínov, minerálov a stopových prvkov. 

Prostredie

Detská izba, ale aj celá domácnosť by mala predstavovať čo najmenej prašné prostredie bez baktérií a roztočov. Namiesto závesov použite rolety alebo žalúzie, namiesto kobercov  plávajúcu podlahu alebo linoleum. Vankúše a prikrývky by sa mali dať ľahko vyprať, rovnako ako obľúbené hračky. Pravidelne utierajte prach, vysávajte, umývajte, vetrajte.   

Deti lepšie spia v dobre vetranej miestnosti s nižšou teplotou (okolo 18 až 20°C), kde je vhodné najmä počas vykurovacej sezóny zabezpečiť dostatočnú vlhkosť pomocou zvlhčovačov alebo práčok vzduchu. Chladnejší vzduch obsahuje viac vlhkosti. ktorá je príjemná tak pre pokožku ako aj slizničnú výstelku dýchacích ciest.
 
V prípade akýchkoľvek otázok týkajúcich sa starostlivosti o kožu vášho dieťaťa, neváhajte kontaktovať detského lekára, vo vážnejších prípadoch detskú kožnú lekárku, ktorí by vám mali odborne poradiť, ako riešiť zdravotný stav vášho dieťaťa.
poistovnve